Mamka na ceste / Mum on the road

Som jedna z tých, ktorí proste nezapadajú. Keď som žila v meste, chodila pravidelne do práce, cez víkend na výlet, v lete na 2 týždne na dovolenku, robila som všetko čo sa tak obvykle robieva, bola som zúfalá. Bola som nešťastná, neznášala som život a nenávidela seba. Mala som problémy, depresie, poruchu príjmu potravy, otrasné vzťahy, zadĺžila som sa.

Potom sa mi, vďaka dlhom (a vďaka tomu, že som to už nemohla vydržať, žiť tak otupelá a umelá), stalo to, že som sa ocitla vonku. Na ulici, na ceste, sama, bez peňazí. O všetko som prišla. A prebudila som sa, ožila som. Stala som sa sebou.

Uvedomila som si, čo je moje šťastie. Uvedomila som si ako mám žiť, aby som skutočne žila. Zrazu som videla, že všetko čo som dovtedy robila, som robila lebo sa to odo mňa očakávalo. Dovtedy som nikdy nebola slobodná a šťastná, až vonku som bola pravdivá.

Vydala som sa na púť na bicykli, ktorý som cestou dostala. Keď som došla do cieľa, vymenila som bicykel za batoh, a zostala som tak, len s tým, čo človek potrebuje, aby mu bolo teplo, aby sa mohol vyspať, aby sa mohol najesť.

Po ceste som žobrala, zbierala plody z prírody, recyklovala kontajnery supermarketov. Musela som, pretože keď chce človek žiť tak ako som to cítila ja - že mám proste ísť, kráčať, dýchať, milovať život, stretávať tých, s ktorými sa nám skrížia cesty, nič neriešiť, nič neplánovať, len proste ísť a žiť teraz, tu a takto, ako som..., keď človek ako ja chce byť úprimný sám k sebe a k tomu, čo si praje žiť, nemá mnoho iných možností.

Jedna z vecí, ktoré ma najviac prekvapili a zmenili, bolo žobranie. Keď som s ním začala, bola som prirodzene plná predsudkov o tom, ako je to len pre tých zúfalcov v poslednom štádiu nezvládnutia života. Predstave, že budem niekedy sedieť pred supermarketom a prijímať od ľudí peniaze aby som sa mohla najesť, bol celý môj život vzdialený na svetelné roky. No a v skutočnosti to bolo úplne iné.

Vďaka svojej chudobe som bola celý čas v kontakte s dobrou stránkou ľudskej povahy. S ľuďmi, ktorí so mnou zdieľali môj príbeh a podporovali ho. Vďaka dobrým ľuďom som mohla žiť slobodne. Ako som si to v hĺbke duše vždy priala ale nevedela som predtým ako si to dovoliť. Dobré srdce človeka ma sprevádzalo zázračnými cestami, Naučilo ma pokore, skromnosti, úprimnosti a pravde.

Keď som bola vonku, poskytovala som duševnú a emocionálnu podporu ľuďom, ktorých som cestou stretla. Som empatka a mám veľmi dobre vyvinuté vnímanie a schopnosť vcítiť sa do problémov iných ľudí. Na ulici som stretávala ľudí, ktorí v sebe nosili ťažké traumy a nikdy nemali šancu nájsť pomoc s ich spracovaním. Mne sa mohli zveriť, uvoľniť svoje trápenie, vyplakať svoj ťažký osud, a žiť ďalej o niečo ľahší a s nádejou, že svet viac je viac než len bolesť a trápenie. Mnoho ľudí, žijúcich na "okraji" spoločnosti, cezo mňa dostalo psychickú podporu ktorá im chýbala, a impulz k zdravšiemu vnútornému životu, ktorý poskytujú terapeuti, psychológovia, psychiatri... Zdarma, pretože: ak si jediný, kto môže niečo urobiť, tak to urobiť musíš. Moja odmena bola, že som videla ako sa im uľavilo, a to, že som si mohla žiť slobodne, presne tak ako som chcela.

Potom som sa zamilovala a chcela som sa vrátiť do "normálneho" života. Myslela som, že prenesiem to, čo som niekoľko rokov robila spontánne zdarma, do obvyklých spoločenských schém. Vytvorila som online kurzy, v ktorých sa môžu ľudia naučiť, ako pracovať vo svojom vnútornom svete, aby im život prinášal radosť. Chcela som poskytovať podporu a poradenstvo ako som to vždy robila, ale za peniaze. A nešlo mi to, skúšala som to viac než rok a k predstave o tom, ako by som mala byť finančne nezávislá vďaka tomu, že robím to, čomu rozumiem, som sa dostala bližšie o slabých pár eur.

.Pretože ma baví tvoriť, nebaví ma predávať. Baví ma pomáhať, nebaví ma za to žiadať pevnú cenu. Baví ma to robiť tam, kde je to jediná šanca, kde si ľudia nemôžu nič iné dovoliť. A baví ma to robiť spontánne, keď mi život privedie do cesty toho, kto ma potrebuje. Často ľudia vôbec nevedia, čo sa deje, len si niečo prežijú alebo uvedomia a iba ja viem, že sa v človeku niečo zmenilo a jeho život bude o trochu ľahší. Pretože našiel cestu, ako uvoľniť trochu svojej bolesti. Takto ma to teší najviac, robiť to, čo je potreba, tam, kde je potreba, kedy je to potreba, bez ďalších zbytočností. Môžete si povedať, že človek predsa nemôže robiť len to, čo ho baví, musí sa naučiť aj veci, ktoré ho nebavia. Áno to je pravda, a ja som to skúšala najlepšie, ako som vedela. Celý čas som si myslela, že sa mám ešte niečo naučiť, niečo na sebe zmeniť, že sa mám opraviť tak, aby som samu seba napasovala do predstavy o tom, ako má človek pracovať a dostávať za to peniaze. Bola som v strese, cítila som sa neschopná, hľadala som dôvod, prečo som tak mimo, prečo sa mne nedarí keď iným áno...

Až som vďaka neúspechom nakoniec prišla k tomu, že keď niečo robía ostatní, neznamená to že to mám robiť ja. Uvedomila som si, že čo som skúšala na základe toho ako o tom rozprávajú ostatní, že im to funguje a napĺňa ich to, mne jednoducho nejde. Ja už viem, čo najviac milujem, čo ma robí živou a môj život šťastným. Viem, čo mám robiť. Zobrať batoh, ísť, žiť, vonku, tu a teraz. Tak som sa rozhodla vrátiť sa k tomu a nechať všetko ostatné, nech sa deje tak, ako chce. Život sa o mňa vždy postará a dlhy, ktoré z minulosti splácam, proste nejak splatím. Nejaká príležitosť zarobiť si pár korún sa vždy nájde.

No a vtom som otehotnela. A zdá sa, že budem sama, pretože môj priateľ sa necíti pripravený byť otcom. To veci ešte trochu mení. Mám minimálny príjem, žiadne úspory, dlhy na krku, v septembri sa mi narodí dieťa. Teším sa veľmi, že budem mamka. A som šťastná, že sa to stalo teraz, keď už viem, kto som, lebo budem vedieť nechať aj dieťa byť tým, čím si praje byť.

Moje veľké prianie je mať na cestovanie staršiu dodávku, aby sme mali súkromie a mohli pohodlne cestovať. Zároveň by mi veľmi pomohlo splatiť dlhy, ktoré ma ťažia, vôbec totiž neviem ako to celé s dieťaťom skĺbim a vyriešim, nechcem si robiť ďalšie problémy tak, žeby som nesplácala. A nejaký čas budem potrebovať stráviť s dieťaťom, budem bez príjmu a možno aj bez akejkoľvek podpory...

A tak sa s dôverou obraciam na svet, ktorý ma vždy podržal. S dôverou v dobré srdce človeka <3

Neskrývam, že si prajem žiť tak, ako žijem. Pretože to som proste ja, som taká, aká som. Potrebujem slobodu môjho života, v nej viem najlepšie využívať svoje dary. Keď sa hrám na niečo iné než som, tak len živorím, neviem skutočne tvoriť, neviem skutočne zdieľať, neviem skutočne rásť. Neviem prospievať sebe ani iným.

Ak sa rozhodnete ma podporiť, pre vás to možno bude malá suma, ktorá vám nijak nebude chýbať. Ale pre mňa to bude znamenať veľa.

Splatím dlhy, ktoré ma držia v strese a strachu z toho, čo bude až sa dieťa narodí (6000€ ma posunie bližšie k splateniu, celková čiastka je trochu vyššia, ale aj toto mi pomôže rapídne). Budem si môcť zaobstarať dodávku (4000€) budem sa môcť slobodne pohybovať, tak ako doteraz, ale aj s dieťatkom. A budem môcť pred pôrodom a po ňom zostať v bezpečnom prostredí a dať dieťatku všetko, čo potrebuje pri príchode do tohto sveta.

Ďakujem mnohokrát za pozornosť a dúfam, že vám zdieľanie a pomoc iným prinesie radosť a dobrý pocit.

To som sa naučila na ulici, že keď zdieľame, každý má, čo potrebuje. Niekto donesie chleba, iný kúsok syra, niekto ovocie, ďalší tabáčik. A keď to dáme dokopy, dostanú všetci sendvič so syrom, jablko a cigaretku :)

Keď mi chcete darovať peniaze, použite oranžové tlačítko DONATE NOW na tejto stránke vpravo alebo úplne dole.

Mám účet v Čechách, ak vám to vyhovuje viac: 1020273924/6100

Alebo na Slovensku: 520700-4202109678/8360

Nech sa darí <3

P.S. A niečo na výmenu, ak mi pošlete 30€ a viac, pozývam vás do jednoho z mojich online kurzov. https://alchemyofhappiness.teachable.com/p/alchymi... pre ženy alebo https://alchemyofhappiness.teachable.com/p/alchymi... pre mužov. Ak máte záujem, prosím napíšte mi email [email protected] (v mene sú 2 M - Martina M. Michalikova)